Prednedávnom som mala možnosť porozprávať sa s jedným zaujímavým mladým človekom o jeho živote a práci, no hlavne o tom, ako vníma svet mladých ľudí. Až neskôr som siahla po pere a kúsku papiera a snažila sa zachytiť čo-to z tohto zaujímavého rozhovoru. Myslím si, že myšlienky, ktoré v ňom padli, stoja za zverejnenie a podporu. A o kom je reč? Dovoľte mi predstaviť vám Ľuba Kučeráka, chalana, ktorý sa rozhodol venovať svoj voľný čas mládeži.
Môžeš mi povedať niečo o tom, ako si sa dostal k práci s mládežou?
Moje rozhodnutie venovať sa práve práci s mládežou sa kryštalizovalo mnoho rokov. V treťom, teda neziskovom sektore pracujem od svojich 15-tich, kde som začínal v oblasti ochrany životného prostredia. Bolo to veľmi zaujímavé obdobie, pretože som spoznal mnoho skvelých ľudí, ktorí ma veľa naučili a ukázali mi čaro práce v neziskovej sfére. Neskôr som začal na niektoré témy v oblasti životného prostredia prednášať a to ma nútilo stále siahať po nových informáciách a neustále sa niečo učiť. Pri prednáškach som prichádzal do styku s mladými ľuďmi a ich rôznorodými názormi a pohľadmi na svet. Aj z tohto dôvodu sme sa v roku 1999 spoločne s priateľmi rozhodli našu pozornosť zamerať v prvom rade na človeka a jeho záujmy, ako len na samotné životné prostredie, výsledkom čoho sme v januári nasledujúceho roku spoločne založili Centrum neformálneho vzdelávania a prevencie. Tu som sa začal zaujímať o problematiku prevencie kriminality a drogových závislostí mládeže. V tom čase som ešte netušil, do čoho sa púšťam a aká náročná, no o to zaujímavejšia, je táto ešte stále nedostatočne prebádaná oblasť. Práca s mládežou ma chytila za srdce a keď som sa jej chcel naďalej venovať, musel som sa popozerať za nejakým odborným vzdelávaním, pretože moje vedomosti a hlavne argumentácia už nepostačovali. Život mi prihral do cesty niekoľko školení, z ktorých som v roku 2003 skončil spôsobilosť koordinátora prevencie kriminality, neskôr školenia zamerané na mládežnícku participáciu. Tu som opäť stretol podobných „bláznov“ (smiech), a znovu som si uvedomil, že venovať sa tejto oblasti má zmysel. Keď človek prichádza do styku s informáciami už len z oblasti drogovej problematiky, nemôže ho to nechať ľahostajným.
Poslednou vetou si z časti zodpovedal aj moju nasledujúcu otázku. Tvoj záujem o prácu s mládežou vychádza teda zo súčasnej situácie drogovej scény a ohrozenia mládeže?
Problematika drogovej scény a kriminality je veľmi obšírna téma a dalo by sa o nej hovoriť hodiny a hodiny, možno i celé dni. Drogy, kriminalita a mládež spolu bezprostredne súvisia. Ja som si vybral ako cieľovú skupinu mládež, pretože mi je blízka a v tomto smere aj najviac ohrozená. Mladí siahajú po drogách najčastejšie vo svojom voľnom čase. Na mieste je snáď položiť si otázku, prečo je tomu tak? Jednou z odpovedí je fakt, že v meste existuje len veľmi málo lukratívnych príležitostí, ako tráviť voľný čas. Nie každý totiž holduje športu, nie každý počítačom... Mladí ľudia, a nie len mladí, sa potrebujú stretávať, tráviť svoj voľný čas spoločne. Skúsme sa zamyslieť, koľko takých miest, kde sú len minimálne ohrození sa v Revúce nachádza? Týmito príležitosťami myslím priestory, v ktorých mladí neprídu bezprostredne do styku s alkoholom, ktorý sa im ponúka za vidinou zisku, žiaľ dnes už i bez ohľadu na ich vek. Revúca je v tomto smere špecifická diametrálnym nepomerom prostredia s ohrozením, ako sú bary, reštaurácie, krčmy..., a relatívne bezpečného prostredia, ako sú školy a v podstate všetky zariadenia, v ktorých sú vytvorené podmienky na to, aby k styku s alkoholom či akoukoľvek drogou nedochádzalo vôbec, alebo len minimálne, aj to nie zo strany zariadenia.
Musím Ti povedať, že náš rozhovor sa pomaly dostáva do odbornej terminológie a ja s Tebou nestíham držať krok. Skús mi povedať, v akej miere sa situácia drog a kriminality dotýka Revúcej.
Tá terminológia je mojou profesionálnou deformáciou (smiech). Vývoj drogovej scény od roku 1989, kedy sa k nám medzi verejnosť dostali prvé drogy prebieha už 15 rokov. Sledovaním tohto obdobia sa zistilo, že pri prvom „boome“ bola zasiahnutá v najväčšej miere Bratislava a západné Slovensko. S odstupom času sa táto „epidémia“ presúva smerom na východ, pričom v súčasnosti je ňou najviac postihnuté stredné Slovensko a Banskobystrický kraj. Revúca je opäť špecifická svojou polohou v sociálne slabom prostredí, ktoré sa odvíja od vysokej miery nezamestnanosti a tým i životného štýlu obyvateľov. Toto je dobrý inkubátor, čiže prostredie na to, aby sa tu uchytili rôzne kriminálne živly, teda díleri, no i konzumenti.
Z Tvojich slov to vidím tak, že Revúca je ohrozená.
Áno. Paradoxom je, že nie sme ohrození len zvonku, ale sami sa ohrozujeme aj zvnútra.
Čo presne tým myslíš?
Každá obec a malé mesto je zaujímavé tým, že v ňom žije komunita, ktorá sa vo veľkej miere navzájom pozná. Čím menšie mesto, tým menšia anonymita, silnejšie vzťahy medzi obyvateľmi, väčšia kontrola a podobne. Skúsme si predstaviť túto komunitu ako partiu teenagerov, ktorí spolu od malička vyrastali, svoj voľný čas trávili spoločne a keďže sa nikdy nič mimoriadne nestalo, rodičia a okolie im prestali venovať zvýšenú pozornosť. Čo sa však ale stane, ak jeden z nich odíde študovať na strednú školu do iného väčšieho mesta, kde vo svojej novej partii zakúsi slobodu a vyskúša drogu? Mladý muž (dajme tomu) sa vracia cez víkendy z internátu domov a to, čo sa naučil vo veľkom svete prenáša do svojej starej partie. Keďže nikto nezvýšil pozornosť a nezamyslel sa nad tým, že sa to môže stať, strhne so sebou ďalších kamarátov. Situácia sa bude opakovať v rôznych partiách, až nadobudne rozmery len ťažko zvládnuteľnej epidémie. Toto bol jeden z mnohých príkladov ohrozenia zvonku. Zvnútra sa ohrozujeme vedome či nevedome napríklad tým, že sami predávame deťom alkohol, cigarety, nehovoriac už o drogách. Vidina zisku žiaľ porazila etiku podnikateľov. Títo by si však mali uvedomiť, že dobré meno sa buduje ťažko. O to ľahšie sa však stráca.
Toto je veľmi dobrý postreh. Nikdy som sa nad tým ešte takto nezamyslela. V čom vidíš východisko?
Akékoľvek riešenie musí byť podľa mňa v prvom rade založené na spolupráci. Problém nemôže vyriešiť jeden človek či jedna organizácia, napríklad polícia. Je potrebné, aby sa na riešení tohto problému podieľali všetci, ktorí dokážu vyriešiť čo i len jeho malú časť. Úrad vlády SR za týmto účelom vyškolil v roku 2003 195 koordinátorov prevencie kriminality, ktorých úlohou je práve na miestnej úrovni nájsť a zoskupiť takýchto ľudí, pričom by ich mal aj koordinovať. Keďže otázka koordinácie jedného koordinátora, i keď je na to odborne pripravený, je otázkou jeho subjektívneho názoru, rozhodli sme sa v Revúcej vyriešiť túto potrebu koordinácie prostredníctvom komisie MsZ v Revúcej pre prevenciu protispoločenskej činnosti. Komisia vznikla v jeseni minulého roku na podnet uznesenia vlády a pracuje formou partnerstva všetkých jej členov, čo znamená, že všetci majú rovnakú rozhodovaciu možnosť a teda prevenciu koordinuje celá komisia. Napriek tomu tu koordinátor prevencie kriminality zostáva.
Komisia by teda mala byť skupinou ľudí, ktorí zastupujú nejakú inštitúciu, ktorá ma čo do činenia s prevenciou kriminality?
Som rád, že si vo svojej otázke spomenula slovo prevencia, pretože som sa k nemu chcel vrátiť. Prevencia je činnosť, ktorou chceme dosiahnuť to, aby ku páchaniu kriminality nedošlo, napríklad prednášky, osveta... Naopak, represia je reakcia na už spáchanú kriminalitu. Je dôležité poznamenať, že represia je mnohonásobne drahšia ako prevencia. Zloženie komisie sme navrhli tak, aby v nej pôsobili ľudia ako preventívnych, tak represívnych zložiek. Úlohou komisie je teda v prvom rade vytvárať podmienky a tlaky, aby k páchaniu kriminality nedošlo. Ak k jej spáchaniu dôjde, nastupuje represia, napríklad v podobe policajného zásahu. Členovia komisie by mali monitorovať túto problematiku za svoje organizácie, ktoré zastupujú a spoločne navrhovať riešenia, ako dosiahnuť to, aby k takýmto nežiadúcim situáciám nedochádzalo. Jednou z prvých úloh bude kontrola predaja a podávania alkoholu mladistvým a maloletým.
V Tvojej poslednej odpovedi som nepostrehla, ako do toho riešenia zapadá mládež.
Na mládež sa treba pozerať z dvoch pohľadov. Mládež je ohrozenou skupinou, no je i skupinou, ktorá sama môže vykonávať prevenciu voči svojim rovesníkom (pozn. autora: na tomto princípe sú založené PEER skupiny). Ako som už spomínal, k ohrozeniu mládeže dochádza v prevažnej miere v ich voľnom čase. Je teda potrebné zamerať sa hlavne na túto oblasť. Vytvoriť mladým ľuďom príležitosti pre trávenie ich voľného času v neohrozenom prostredí, ako aj vytvoriť im podmienky pre činnosť, ktorá ich zaujíma, motivuje a pomáha im k svojmu rastu.
Čo konkrétne máš na mysli?
V prvom rade je potrebné v Revúcej z pohľadu vedenia mesta vyriešiť otázku kompetencií starostlivosti o deti a mládež. Pripravujeme koncepciu ochrany detí a starostlivosti o mládež, ktorá sa bude zaoberať pôsobnosťou, činnosťami a hlavne úlohami organizácií, ktoré na území mesta existujú a mali by sa o mladých ľudí starať, pretože nie je verejným tajomstvom, že tomu tak nie je. Ďalej sa tu vynára otázka motivácie a osobnostného rastu. Túto by sme chceli riešiť programami participácie mládeže, čiže aktívnym zapájaním sa mladých ľudí do rozhodovania a života mesta. No a v neposlednom rade je tu otázka vytvárania prostredia s minimálnou možnou mierou ohrozenia.
Pripravujú sa už nejaké konkrétne projekty?
V súčasnosti už realizujeme jeden väčší projekt v spolupráci so ZŠ. J.A. Komenského pod názvom „Voľnočasové centrum športu, prevencie a výchovy“, ktorý poskytuje deťom možnosť tráviť svoj voľný čas v priestoroch školy pri športových podujatiach, internete alebo diskusiách o drogách a kriminalite. Pre rodiny poskytuje kurzy internetu, práce s PC, základy pracovného práva a diskusie zamerané na drogovú prevenciu u svojich detí. Druhým už schváleným projektom je projekt pod názvom „Ihrisko pre voľnočasové aktivity“ z ktorého názvu je možné usúdiť, že ide o vybudovanie športového ihriska pre deti a mládež, s dvomi kurtmi a tenisovou stenou. Tretím projektom sme riešili rekonštrukciu volejbalového ihriska. Spoločne so spomínanou základnou školou chceme vybudovať športový komplex pre mladých. Ďalej je to projekt Revúckej občianskej poradne a nízkoprahového zariadenia. Na poli prevencie kriminality máme spustený celoslovenský projekt prevencia.info, ktorý bude poskytovať informácie a poradenstvo pre verejnosť. V oblasti mládežníckej participácie pripravujeme stretnutia mladých ľudí, brainstormingy a workshopy (uvažujeme o uplatnení systemického couchingu), výsledkom ktorých by malo byť formovanie skupiny mladých ako poradného orgánu mestského zastupiteľstva a jeho komisií, napríklad založením mestského mládežníckeho parlamentu, čo ale nechcem predbiehať. Mládežnícka participácia je založená na myšlienke „mladí pre mladých“. Nechajme teda rozhodnúť ich.
Na záver Ti položím otázku, ako vidíš vývoj mládežníckej scény v Revúcej. Bude upadať, alebo sa situácia zlepší?
Vývoj je dlhodobý proces. Pokiaľ sa na mládež pozeráme z hľadiska prevencie, je potrebné povedať, že prevencia je otázka generácií. To ale neznamená, že sa nedotýka priamo oslovenej mládeže. No práve táto mládež by mala neskôr svoje deti vychovávať k zdravému životnému štýlu, aby si nie len k drogám vybudovali odmietavý postoj. Druhou skutočnosťou, na ktorú je potrebné prihliadať je skutočnosť, že mladí po ukončení základnej alebo strednej školy z Revúcej odchádzajú a svoje uplatnenie hľadajú vo väčších mestách. Tým však nesmieme zanevrieť na mládež, ktorá tu stále žije a trávi svoj čas. Možno by stála za úvahu myšlienka, urobiť z Revúcej študentské mesto tak, ako tomu bolo v minulosti. Banskú Štiavnicu, v ktorej som mal možnosť nejaký čas žiť, postavili na nohy práve študenti a dnes je študentským mestom. Na to pozitívne zareagovali aj podnikatelia, ktorí vytvorili mladým príjemné a „nízkorizikové“ podmienky pre trávenie ich voľného času tým, že namiesto krčiem a pohostinských zariadení zriadili pre mladých rôzne čajovne, kaviarne, hudobné a diskusné kluby, kde sa dá posedieť v príjemnom prostredí a hlavne bez toho, aby im niekto spoza každého barového pultu ponúkal alkoholické nápoje a iné legálne grogy (cigarety), nadôvažok ešte väčšie množstvo v akciovej cene.
Ako vidíš, niečo som si z nášho rozhovoru poznamenala. Chcel by si niečo odkázať tým, ktorí budú tieto riadky čítať?
V prvom rade sa Ti chcem poďakovať za to, že Ťa problematika mládeže zaujala. Myslím si, že je to oblasť, do ktorej sa oplatí investovať. Je to investícia do nás samých a našich detí. Je len na nás, čo po sebe zanecháme a či sa rozhodneme riešiť to, čo sa dnes ešte riešiť dá. My sami si tvoríme svet okolo nás a len od nás záleží, či bude farebný a rozmanitý, alebo čiernobiely a nudný. Mladým by som chcel odkázať, aby využili každú možnosť, ktorá sa im naskytne a urobili niečo pre seba a svojich priateľov. Dnes existuje mnoho zdrojov, prostredníctvom ktorých sa dajú podporiť zaujímavé nápady a je už len na nich, či tieto príležitosti využijú, alebo ich nechajú preplávať s ľahostajným úsmevom na tvári a uspokoja sa s tým, čo majú.
Ďakujem za rozhovor.
- Maja-
(Pozn. RL: Pre úplnosť uvádzame kontakt na Ľuboslava Kučeráka: MsÚ Revúca, kancelária č.d. 52, tel.: 4422243, email: kucerak@revuca.sk)
Úvodom
Anketa
4872
Infoservis
Počítadlo